Lekvár, džem alebo marmeláda...

toto všetko sú názvy pre hustú sladkú hmotu s kúskami ovocia, ktorú si mnohí z nás dajú na raňajky k vianočke alebo na obed k palacinkám.

Slivkový lekvár je jeden z najobľúbenejších druhov lekváru a ten domáci určite aj najzdravší. Málokto už dnes vie, ako sa varí tradičný slivkový lekvár. My z I. A sme túto prácu videli počas hodiny umenia a kultúry 9. 9. 2015 na nádvorí Migazziovského kaštieľa v Zlatých Moravciach. Toto podujatie, pod názvom Slivkobranie, zorganizovalo miestne múzeum. K dobrej nálade prispel svojimi tancami a piesňami aj folklórny súbor Chyzerovčanka. Veľmi zaujímavé bolo rozprávanie riaditeľa Ponitrianskeho múzea o histórii pestovania sliviek na našom území a o tradícii varenia tejto pochúťky. Dozvedeli sme sa, že sa varí 10-12 hodín, nepridáva sa doň cukor, preto tak v ňom cítime vôňu a chuť dozretých sliviek. Zaujímavosťou bolo, že sme mohli nazrieť aj do kotla, v ktorom sa lekvár varil, ochutnať ho, ale najlepšie aj tak boli lekvárové buchtičky, ktorými nás ponúkli pracovníčky múzea.

Na fotkách máme zdokumentovanú vlastne našu prvú spoločnú akciu. Dúfame, že ich spolu ešte zažijeme veľmi veľa.

N. Ivanová, A. Stopka, I. A

Foto: Andrea Borkovičová, I.A